Plešivec ako obec, ale aj ako farnosť, má bohatú históriu. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza už z roku 1243, kedy kráľ Belo IV. daroval rozsiahle Plešivecké panstvo Ditrichovi a Filipovi z rodu Ákošovcov - predkom Bebekovcov. Práve s týmto šľachtickým rodom boli späté stredoveké dejiny obce. Podľa svedectva zachovanej listiny z r. 1333 tu už bezprostredne po tatárskych vpádoch postavili kostol zasvätený Panne Márií. Neskôr v r. 1318 tu zakladajú aj kláštor, ktorého patrónom bol sv. Juraj.
Plešivec získal v r. 1328 od kráľa Karola Róberta krupinské mestské výsady. Jednou z nich bola aj slobodná voľba farára. Plešivec v tom čase patril do gemerského dekanátu ostrihomského arcibiskupstva. Farárom bol Benedik, ktorý patril k tým chudobnejším. Dokonca v r. 1349 udelil pápež Klement VI. Plešivcu aj právo usporadúvať púte.
Okolo r. 1350 rodové kostoly Bebekovcov v Plešivci a aj v Štítniku vyzdobili freskami taliansky majstri. V tom čase – v r. 1371 Juraj Bebek II., ktorý bol vtedy pokladníkom kráľovnej, spolu s bratom Ladislavom zakladajú kláštor Paulínov v neďalekom Gombaseku.
V roku 1555 však Juraj Bebek prechádza na protestantskú vieru. Kláštor v Gombaseku zbúral, premenil na pevnosť a mníchov rádu rozpustil. Keďže v tom čase platilo pravidlo „cuius regio, eius religio“ (koho panstvo, toho viera), tak aj obyvatelia Plešivca nasledovali svojho zemepána vo vierovyznaní. Odvtedy spravuje pôvodne gotický kostol na námestí Plešivca reformovaná kresťanská cirkev.
Podľa vizitácie r. 1636 boli v celej Gemerskej župe činní iba 3 katolícki farári. Počas tohto obdobia bol Plešivec filiálkou Čoltova. V 19. stor. sa pod vplyvom priemyselnej revolúcie mení charakter obce – z čisto poľnohospodárskeho mestečka sa stáva železničný uzol s viacerými menšími priemyselnými zariadeniami. Vďaka tomu sa do obce sa prisťahovalo množstvo nových obyvateľov rôznych národností aj vierovyznania.
V r. 1825 vznikla v Plešivci „Curatia” v objekte župného domu (dnes obecný úrad). Kurátor plnil funkciu župného, aj väzenského duchovného. V blízkosti župného domu bola postavená kaplnka pre potreby väzňov umiestnených v miestnom žalári. Prvým kurátorom bol Andrej Óvári, ktorého r. 1859 dvaja bývalí väzni kvôli strieborným cennostiam usmrtili. Po svojej smrti zanechal 600 forintov, ktoré sa použili na zriadenie miestnosti katolíckej školy v Plešivci.
R. 1863 sa z diecézneho fondu kúpila nová fara. V r. 1901 bol postavený aj nový katolícky kostol a to za pôsobenia kňaza Teodora Fedáka. Projektantom bol uznávaný rožnavský staviteľ Ferdinand Szilvássy. Vysvätil ho 1. decembra 1901 rožňavský biskup Ján Ivánkovits. V r. 1912 bola postavená aj nová budova katolíckej školy. Tá bola zoštátnená ako všetky ostatné školy r. 1945.
R. 1933 sa v psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci stali ošetrovateľkami milosrdné sestry rehole Svätého Vincenta. Tu si zriadili aj kláštor a kaplnku. Vysviacku vykonal biskup Michal Bubnič.
Obdobie rozvoja ukončila ďalšia svetová vojna. Počas bojov II. svetovej vojny prišiel o život farár Gottfried Borovi, ktorého ráno 13. januára 1945 počas kázne zabili črepiny z granátu sovietskych vojsk. Pochovaný je vedľa kostola.
V r. 1978 bol kostol opravený. V rokoch 2000 – 2002 bola vedľa kostola postavená nová fara.
Jediný známy katolícky kňaz pochádzajúci z Plešivca – Viktor Mindek, žil v rokoch 1885 – 1916.